Život Prešova
online
online
Hrob padlého vojaka objavili jeho príbuzní až po 65 rokoch hľadania
29.08.2011 Humenné
Humenné 29. augusta (TASR) - Druhá svetová vojna zapojila do ťažkých bojov ďaleko od svojich domov milióny mužov. Napriek útrapám vojnového konfliktu sa po jeho skončení mnohí vrátili k svojim rodinám, iné však na svojich synov, otcov, bratov či manželov čakali márne. V horšom prípade nezískali včas ani presnú informácii o tom, kde ich príbuzní padli alebo kde sú pochovaní. Táto nepríjemnosť postihla aj pozostalých jedného bieloruského vojaka, ktorý zomrel na sklonku vojny počas oslobodzovania mesta Humenné. Rodina objavila miesto jeho posledného odpočinku až po 65 rokoch hľadania.
Humenský cintorín, kde je pochovaný Nikodim Jakovlevič Šťastlivenko, navštívili v týchto dňoch jeho dve vnučky. Ich starý otec zomrel v decembri 1944 na následky zranení pravého ramena v miestnej nemocnici. Informácia o jeho úmrtí dorazila k príbuzným oneskorene až po skončení 2. svetovej vojny a navyše s nepresne určeným miestom jeho posledného odpočinku. Namiesto Humenného figurovalo v správe o úmrtí vojaka neexistujúce mesto Čerlene. Z tohto dôvodu ho rodina zosnulého na mape Československa nemohla nikdy nájsť.
\"Naša rodina hľadala deda 65 rokov od roku 1944,\" poznamenala pri návšteve humenského cintorína, kde je pochovaných vyše 100 padlých vojakov sovietskej armády, najstaršia Šťastlivenkova vnučka Ľudmila Ivanovna. Ako dodala, zásadný zlom v pátraní nastal v minulom roku, keď rodina našla na internete medicínske zápisy o padlých vojakoch, ktoré zverejnila ruská strana pri príležitosti 65. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
\"Práve tam sme natrafili pri zázname o našom dedovi na mesto Humenné,\" vysvetlila vnučka s tým, že o ďalšie informácie a spoluprácu pri pátraní po svojom starom otcovi následne požiadali veľvyslanectvá Českej a Slovenskej republiky, ako aj veľvyslanectvo Bieloruska. Na východ Slovenska následne pricestovala zo svojho súčasného bydliska, mesta Novosibirsk, vzdialeného tisíce kilometrov, na pozvanie oblastného zväzu Protifašistických bojovníkov z Humenného.
Obe vnučky položili v týchto dňoch pamätnú tabuľku s menom svojho starého otca na hrob neznámeho vojaka a posypali ho kúskom zeminy z hrobov manželky a syna Nikodima Jakovleviča Šťastlivenka. \"Podľa môjho názoru si nikdy nepomyslel, že by mal zobrať pušku do ruky. Obhospodaroval pole, kde sadil zemiaky a sial zrno. S babkou, ktorá sa dožila až 101 rokov, mali veľmi dobré vzťahy,\" podotkla Ľudmila Ivanovna pri myšlienkach na svojho príbuzného. Ako dodala, jej dedo vychovával so svojou manželkou štyri deti, posledné piate však nikdy neuvidel, pretože sa narodilo až po jeho povolaní do vojny.
Najstaršia vnučka si ponechala po vydaji na pamiatku svojho starého otca jeho priezvisko. Prednedávnom si ho zmenil na Šťastlivenko aj jej syn. Rodina pozostalého vojaka tvrdí, že Humenné sa stalo ich ďalším domovom a návštevu mesta si v budúcnosti určite zopakujú. \"Budeme sa sem vracať, leží tu kúsok nášho srdca,\" uzavrela Ľudmila Ivanovna.
Humenský cintorín, kde je pochovaný Nikodim Jakovlevič Šťastlivenko, navštívili v týchto dňoch jeho dve vnučky. Ich starý otec zomrel v decembri 1944 na následky zranení pravého ramena v miestnej nemocnici. Informácia o jeho úmrtí dorazila k príbuzným oneskorene až po skončení 2. svetovej vojny a navyše s nepresne určeným miestom jeho posledného odpočinku. Namiesto Humenného figurovalo v správe o úmrtí vojaka neexistujúce mesto Čerlene. Z tohto dôvodu ho rodina zosnulého na mape Československa nemohla nikdy nájsť.
\"Naša rodina hľadala deda 65 rokov od roku 1944,\" poznamenala pri návšteve humenského cintorína, kde je pochovaných vyše 100 padlých vojakov sovietskej armády, najstaršia Šťastlivenkova vnučka Ľudmila Ivanovna. Ako dodala, zásadný zlom v pátraní nastal v minulom roku, keď rodina našla na internete medicínske zápisy o padlých vojakoch, ktoré zverejnila ruská strana pri príležitosti 65. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
\"Práve tam sme natrafili pri zázname o našom dedovi na mesto Humenné,\" vysvetlila vnučka s tým, že o ďalšie informácie a spoluprácu pri pátraní po svojom starom otcovi následne požiadali veľvyslanectvá Českej a Slovenskej republiky, ako aj veľvyslanectvo Bieloruska. Na východ Slovenska následne pricestovala zo svojho súčasného bydliska, mesta Novosibirsk, vzdialeného tisíce kilometrov, na pozvanie oblastného zväzu Protifašistických bojovníkov z Humenného.
Obe vnučky položili v týchto dňoch pamätnú tabuľku s menom svojho starého otca na hrob neznámeho vojaka a posypali ho kúskom zeminy z hrobov manželky a syna Nikodima Jakovleviča Šťastlivenka. \"Podľa môjho názoru si nikdy nepomyslel, že by mal zobrať pušku do ruky. Obhospodaroval pole, kde sadil zemiaky a sial zrno. S babkou, ktorá sa dožila až 101 rokov, mali veľmi dobré vzťahy,\" podotkla Ľudmila Ivanovna pri myšlienkach na svojho príbuzného. Ako dodala, jej dedo vychovával so svojou manželkou štyri deti, posledné piate však nikdy neuvidel, pretože sa narodilo až po jeho povolaní do vojny.
Najstaršia vnučka si ponechala po vydaji na pamiatku svojho starého otca jeho priezvisko. Prednedávnom si ho zmenil na Šťastlivenko aj jej syn. Rodina pozostalého vojaka tvrdí, že Humenné sa stalo ich ďalším domovom a návštevu mesta si v budúcnosti určite zopakujú. \"Budeme sa sem vracať, leží tu kúsok nášho srdca,\" uzavrela Ľudmila Ivanovna.
0
www.ZIVOTPO.sk
